Moj stary blog volakde zmizol....
na jeho mieste som vytvorila novy - a ktovie ako dlho zase vydrzi....
Tak trochu mi to pripomina poviedku od Michela Tourniera, ktoru som si dnes precitala na prednaske z didaktiky (preco tam chodim??? aj ked.... je zvlastne, ze cim je prednaska nudnejsia, tym zaujimavejsie sa mi zdaju bezplatne denniky z metra ci samotny Michel, ktoreho roman o Robinsonovi som pred par mesiacmi odhodila, dégoutée, pretoze sa mi zdal prilis intelektualny a nudny)
No ale k tej poviedke: niekde na pobrezi mora pobehuje polosialeny umelec, ktory pocas odlivu vzdy z este mokreho piesku vytvara nahe tela milencov, ktorych potom pozoruje pri prilive umierat....
26 Apr 2007
Subscribe to:
Posts (Atom)
